Katolíci proti socialistom (3.časť)

Autor: Slavomír Flimmel | 13.1.2014 o 17:48 | (upravené 13.1.2014 o 17:58) Karma článku: 6,81 | Prečítané:  176x

Aby človek uveril vierouke katolíckej cirkvi, sú často potrebné zázraky Božie alebo zjavenia Panenky Márie, prípadne Svätých. Mne by možno stačilo zažiť jeden zázrak - aby som sa dožil volieb, v ktorých by slovenskí katolíci rešpektovali pápežské encykliky a nevolili socialistov.

ENCYKLIKA PÁPEŽA PIA XI. DIVINI REDEMPTORIS
o bezbožníckom komunizme
z 19. marca 1937
http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/divini-redemptoris

...

2. Ale boj medzi dobrom a zlom zostal na svete ako trpké ovocie dedičného hriechu; starý pokušiteľ nikdy neprestal zvádzať ľudstvo svojimi klamlivými sľubmi. Preto cez celé stáročia prevrat podával ruku rozvratu až po revolúciu našich dní, ktorá buď už všade pustoší, alebo aspoň existuje vážna hrozba, že vypukne a svojím rozsahom a svojou zbesilosťou prevýši všetko, čo bolo v čase predchádzajúceho prenasledovania Cirkvi podniknuté. Celé národy sú v nebezpečenstve, že upadnú do horšieho barbarstva, ako bolo to, v ktorom sa nachádzal svet v čase príchodu Vykupiteľa.

3. Týmto, takým hrozivým nebezpečenstvom - už ste to vycítili, ctihodní bratia - je boľševický a bezbožnícky komunizmus, ktorého cieľom je zničiť sociálny poriadok a až do základov rozvrátiť kresťanskú kultúru.

Stanovisko Cirkvi voči komunizmu  - odsudzovala ho už prv

4. Vzhľadom na také nebezpečenstvo Cirkev nesmela mlčať a ani nemlčala. Apoštolský stolec nemlčal, dobre vediac, že jeho najvlastnejším poslaním je brániť pravdu, spravodlivosť a všetky večné hodnoty, ktoré komunizmus neuznáva a na ktoré útočí. Hneď od času, keď sa vzdelané kruhy usilovali pozbaviť ľudskú kultúru mravných a náboženských záväzkov, naši predchodcovia otvorene a výslovne obracali pozornosť sveta na dôsledky odkresťančenia ľudskej spoločnosti. A čo sa týka komunizmu, náš ctihodný predchodca blahej pamäti Pius IX. ešte v roku 1846 vyhlásil slávnostné odsúdenie, potvrdené neskoršie v Syllabe, "onej zhubnej náuky, zvanej komunizmus, ktorá je v najväčšom rozpore s prirodzeným právom a ktorá, keby sa raz dostala k moci, spôsobila by úplný rozvrat práv a sociálnych a majetkových pomerov, ba úplný rozvrat ľudskej spoločnosti". Neskôr iný náš predchodca, blahej pamäti Lev XIII., v encyklike Quod apostolici muneris označil komunizmus za "zhubný mor, ktorý zasahuje mozog ľudskej spoločnosti a viedol by ju do skazy", a jasne poznajúc situáciu, vyhlásil, že bezbožnícke hnutia más technického veku mali svoj pôvod v onej filozofii, ktorá už po stáročia sa snažila odlúčiť vedu a život od viery a Cirkvi.

Terajší pápež neprestáva upozorňovať na jeho nebezpečenstvo

5. My za svojho pontifikátu sme často starostlivo a dôrazne upozorňovali na bezbožnícke prúdy, ktoré povážlivo vzrastajú. Keď sa roku 1924 vrátila naša pomocná misia zo Sovietskeho zväzu, vyslovili sme sa proti komunizmu vo zvláštnom prejave, ktorý bol adresovaný celému svetu. Vo svojich encyklikách Miserentissimus Redemptor, Quadragesimo anno , Caritate Christi, Acerba animi, Dilectissima nobis sme otvorene protestovali proti prenasledovaniam, ktoré prepukli v Rusku, v Mexiku, v Španielsku; ešte nezanikol všeobecný ohlas našich prejavov, ktoré sme mali v minulom roku pri otvorení svetovej výstavy katolíckej tlače, pri audiencii španielskych utečencov a v posolstve na sviatok Narodenia Pána. Dokonca aj najzarytejší nepriatelia Cirkvi, ktorí z Moskvy riadia boj proti kresťanskej kultúre, svojimi ustavičnými útokmi slovom a skutkom vydávajú svedectvo, že pápežstvo ešte aj za našich dní je verným strážcom svätyne kresťanského náboženstva a častejšie a dôraznejšie ako akákoľvek iná verejná pozemská autorita vyzývalo na ostražitosť voči komunistickému nebezpečenstvu.

Nové dôrazné memento

... A dúfame, že ozvena tohto nášho hlasu prenikne ku všetkým, ktorí nie sú predpojatí a ktorým úprimne leží na srdci blahobyt ľudstva; a to tým skôr, lebo náš hlas je teraz bolestne potvrdený obrazom trpkého ovocia podvratných ideí, ktoré sme predvídali a predpovedali a ktoré sa skutočne hrozivo šíria v krajinách, kde komunizmus už vládne, alebo ktoré sa môžu nebezpečne rozšíriť do ostatných krajín na svete.

7. Chceme teda ešte raz stručne a prehľadne vyložiť zásady bezbožníckeho komunizmu, ako sa prejavujú najmä v boľševizme, a metódy, ktorými pracujú, proti týmto bludným zásadám postaviť jasnú náuku Cirkvi a pripomenúť znova dôrazne prostriedky, ktorými možno kresťanskú civilizáciu, jedine pravú civitas humana, zachrániť pred touto satanskou pohromou a napomôcť jej dokonalejší rozvoj, v prospech opravdivého blahobytu ľudskej spoločnosti.

Komunizmus: jeho náuka a dôsledky

Náuka - falošná idea spásy

8. Dnešný komunizmus vo väčšej miere ako podobné hnutia v minulosti skrýva v sebe bludnú myšlienku vykúpenia. Klamlivý ideál spravodlivosti, rovnosti a bratstva v práci prežaruje ako zničujúca páľava všetku jeho náuku a činnosť akýmsi bludným mysticizmom, ktorý davom, získaným klamnými sľubmi, dodáva strhujúce nadšenie a zápal. Je to vysvetliteľné zvlášť v dobe, ako je naša, keď nespravodlivé rozdelenie pozemských majetkov spôsobuje neobyčajnú biedu. Tento klamlivý ideál sa tiež vystatuje, že podnietil istý hospodársky pokrok; ak však k nemu skutočne došlo, mal iné príčiny, napríklad to, že sa vo väčšom rozsahu zaviedla priemyselná výroba v krajinách, kde dosiaľ takmer nejestvovala, že sa zúžitkovali obrovské prírodné bohatstvá alebo že sa vďaka brutálnym metódam vykonali kolosálne práce s malými nákladmi. ...

Čo súdi komunizmus o človekovi, manželstve a rodinnom živote?

10. Komunizmus ďalej upiera človekovi slobodu, túto duchovnú základňu mravného života, odoberá ľudskej osobnosti akúkoľvek dôstojnosť a akúkoľvek mravnú oporu proti vzbure slepých pudov. Vo vzťahu jednotlivca ku spoločnosti sa upiera ľudskej osobnosti akékoľvek prirodzené právo, lebo v komunizme nie je ničím iným ako nepatrným kolieskom v súkolesí; ďalej vo vzájomných vzťahoch ľudí medzi sebou hlása hlása úplnú rovnosť a neuznáva nijakú nadriadenosť a Bohom ustanovenú autoritu, nevynímajúc ani autoritu rodičov; prvým a jediným zdrojom takzvanej autority a podriadenosti medzi ľuďmi je kolektív. Rovnako jednotlivcom nepriznáva nijaké vlastnícke práva nad prírodným bohatstvom a nad výrobnými prostriedkami, lebo z nich vyplývajú vlastnícke práva nad inými dobrami; dôsledkom toho by vraj bola nadvláda človeka nad človekom. Práve preto pokladá za nevyhnutné, aby bol až do základov zničený tento druh súkromného vlastníctva, ktorý vraj je zdrojom všetkého hospodárskeho otroctva. ...

Smutný obraz komunistickej spoločnosti

12. Čo by sa teda stalo so spoločnosťou, ktorá by sa opierala o takéto materialistické základy? Stala by sa zriadením, v ktorom by nebolo iné usporiadanie, iba podľa potrieb hospodárskeho systému. Jedinou jej úlohou by bolo vyrábať dobrá prostredníctvom kolektívnej práce, jej cieľom by bolo užívať pozemské dobrá v pozemskom raji, v ktorom "by každý dával podľa svojich síl a dostával podľa svojich potrieb". Komunizmus prisudzuje spoločnosti právo, ba neobmedzenú ľubovôľu, aby jednotlivca prinútila kolektívne pracovať, a to bez ohľadu na jeho osobný blahobyt, aj proti jeho vôli, azda aj násilím. Mravný a právny poriadok by v nej bol len výslednicou dočasného hospodárskeho systému, teda čiste pozemského pôvodu, to znamená niečím premenlivým a nestálym. Skrátka, vzbudzuje to dojem, že vzniká nové obdobie a nová kultúra, ktorá je ovocím slepého vývoja "ľudstva bez Boha." ...

14. Hľa, ctihodní bratia, toto nové evanjelium boľševický komunizmus hlása ľudstvu ako posolstvo spásy a vykúpenia! Je to sústava plná bludov a sofizmov, je v rozpore s rozumom aj s Božím zjavením; rozvracia sociálny poriadok, lebo ho ničí v samých základoch, neuznáva pravý pôvod podstaty a účelu štátu; popiera práva ľudskej osoby, jej dôstojnosť a slobodu.

Príčiny rozšírenia komunizmu - omamujúce sľuby

15. Ale ako je možné, že taká sústava, vedecky dávno prekonaná a skutočnosťou prakticky vyvrátená, ako je možné, že sa môže tak rýchlo šíriť vo všetkých svetadieloch? Vysvetlenie je v okolnosti, že veľmi málo ľudí vedelo vystihnúť pravú podstatu komunizmu; mnohí podliehajú zvodným, omamujúcim sľubom. Pod zámienkou, že ide iba o zlepšenie postavenia pracujúcich tried, o odstránenie skutočných neporiadkov, zavinených liberálnym hospodárstvom, a o spravodlivejšie rozdelenie pozemských dobier (sú to ciele nesporne plne oprávnené), ako aj agitačným využitím svetovej hospodárskej krízy podarilo sa komunizmu dostať do sféry svojho vplyvu aj také kruhy obyvateľstva, ktoré zásadne odmietajú akýkoľvek materializmus a teror. A keďže každý blud obsahuje vždy tiež trochu pravdy, preto ak sa oprávnené ciele, ktoré sme naznačili, podľa miestnych a časových potrieb chytrácky a nenápadne vysunú do popredia, zakryje sa tak, kde je to vhodné, odporná a neľudská surovosť zásad a metód komunizmu. Takto komunizmus získava aj ľudí viac ako priemerne nadaných, a to dokonca do takej miery, že sa stávajú jeho apoštolmi medzi mladou inteligenciou, ktorá rozumove nie je dosť vyspelá, aby zbadala jeho vnútorné bludy. Hlásatelia komunizmu vedia ťažiť aj z rasových nezhôd, z protirečení a rozporov medzi rozličnými politickými systémami a konečne aj zo zmätkov na poli vedy bez Boha, aby prenikli na univerzity a podporili svoju náuku klamnými vedeckými dôkazmi. ...

Skutočne diabolská a majstrovsky zorganizovaná propaganda

17. ďalším dôvodom, prečo sa komunistické názory tak rýchlo šíria a prenikajú do všetkých štátov, a to tak s rozvinutou kultúrou, ako aj s menej rozvinutou, takže niet na svete miesta, kde by sa neboli dostali, je skutočne diabolská propaganda, akú svet vari nikdy nevidel: propaganda riadená z jediného ústredia a veľmi obratne sa sprispôsobujúca pomerom v rozličných národoch; propaganda, ktorá má na svoje ciele obrovské finančné prostriedky, úžasné organizácie, medzinárodné kongresy a nespočítateľné, dobre vyškolené sily; propaganda využívajúca letáky, revue, kino, divadlá, rozhlas, školy a dokonca aj univerzity, prenikajúca pomaly do všetkých vrstiev obyvateľstva (i do "lepších" vrstiev), a to tak, že ani nepozorujú jed, ktorý stále väčšmi vniká do ich ducha a do ich sŕdc. ...

Rusko, Mexiko

19. Bolestné výsledky tejto propagandy už máme pred sebou. Kde sa podarilo komunizmu zapustiť korene a začať vládnuť - a tu so zvláštnou otcovskou láskou myslíme na národy Ruska a Mexika -, tam sa snažil všemožne zničiť (a vyhlasuje to otvorene) kresťanskú kultúru a náboženstvo až do samých základov a udusiť v srdciach ľudí, najmä mládeže, každú spomienku na ne. Vyháňal biskupov a kňazov, odsudzoval ich na nútené práce, strieľal ich a neľudsky vraždil; jednoduchých laikov, keď sa zastávali náboženstva, podozrieval, týral, prenasledoval, väznil a vláčil po súdoch.

V Španielsku

20. Aj tam, kde - ako v našom predrahom Španielsku - zhubný komunizmus ešte nemal dosť času, aby sa plne rozvinul, rozpútal násilie o to zúrivejšie. Nevypálili všetky kláštory, ale ak mohli, zničili každý kostol, každý kláštor a každú stopu kresťanstva, aj keď išlo o najvzácnejšie pamiatky umenia a vedy. Komunustická zúrivosť sa neobmedzila len na vraždenie biskupov a tisícov kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok, sliediac predovšetkým po takých, ktorí sa so zvláštnou horlivosťou ujímali robotníkov a chudobných; nie, v ešte väčšom počte vraždila laikov všetkých stavov, ktorí stále, možno povedať deň čo deň, sú popravovaní, a to len preto, že sú dobrými kresťanmi alebo aspoň protivníkmi bezbožníckeho komunizmu. A toto príšerné ničenie sa robí s nenávisťou, barbarstvom a ukrutnosťou, že by človek neveril, že je to možné v našich časoch. Nie je možné, aby sa rozumný občan alebo štátnik, ak si je vedomý svojej zodpovednosti, nezachvel pri myšlienke, že by sa to, čo sa dnes deje v Španielsku, mohlo azda zajtra zopakovať v niektorom inom civilizovanom štáte.

Prirodzený dôsledok systému

21. A nemožno povedať, že také hrozné ukrutnosti sú len prechodným javom, ktorý sprevádza každú veľkú revolúciu, vyvolanú osamotenými výbuchmi, k akým dochádza v každej vojne. Nie, to je prirodzené ovocie systému, ktorý nemá nijaké vnútorné sebaovládanie. Človek potrebuje sebaovládanie, už či jednotlivo, alebo v spoločnosti. Aj barbarské národy mali takú uzdu v prirodzenom zákone, ktorý Boh vtlačil do srdca každého človeka. A keď sa tento zákon riadne zachovával, bolo vidieť, ako stredoveké národy rástli k veľkosti, ktorá dosiaľ niektorých ľahko sa nadchýnajúcich dejepiscov privádza k obdivu, azda väčšiemu, ako je potrebné. No keď sa zo sŕdc ľudí vytrhne pojem Boha, pudy a vášne ich nevyhnutne ženú do najkrutejšieho barbarstva.

Boj proti všetkému, čo je božské

22. Tu vidíme toto: prvý raz v dejinách ľudstva sme svedkami chladnokrvne premysleného a do podrobností pripraveného boja človeka proti "všetkému, čo je božské". Komunizmus je protináboženský svojou podstatou a pokladá náboženstvo za "ópium ľudstva", lebo náboženské pravdy, poukazujúce na záhrobný život, vraj odvádzajú proletárov od úsilia o dosiahnutie sovietskeho raja, ktorý je tu na zemi.

Násilie

22. Proti prirodzenému zákonu a jeho tvorcovi sa človek nemôže vzpierať beztrestne: komunizmus nemohol ani nebude môcť dosiahnuť svoje ciele ani na čiste hospodárskom poli. Je síce pravda, že v Rusku sa pričinili o to, aby ľudia aj jestvujúce bohatstvá boli vyburcované z dlhej a po veky trvajúcej nečinnosti, a že najrozmanitejšími prostriedkami, používanými často bez svedomia, dosiahol akési hospodárske úspechy; ale z úplne spoľahlivých správ, aj najnovších, vieme, že ani tu neuskutočnil svoje sľuby, nehovoriac už o otroctve, ktoré teror uvalil na milióny ľudí. Aj na hospodárskom poli je predsa potrebná určitá morálka, určitý mravný zmysel pre zodpovednosť, pre čo, pravdaže, niet miesta v čisto materialistickom systéme, akým je komunizmus. Náhradou sa stáva len teror, ako to práve teraz vidíme v Rusku, kde sa starí druhovia v revolúcii a v boji navzájom popravujú; teror, ktorý nevedel a nebude vedieť zabrániť mravnej skaze a tým menej rozkladu sociálnej štruktúry. ...

Aký v podstate je a ako pracuje komunizmus

57. ... Na začiatku sa komunizmus prejavil, aký je, v celej svojej zločinnosti; skoro však spozoroval, že takým spôsobom národy od seba odpudzuje, a preto zmenil taktiku a usiloval sa prilákať masy rozličnými nástrahami, ukrývajúc svoje vlastné plány za myšlienky, ktoré sú samy osebe dobré a vábivé. Tak napríklad vidiac všeobecnú túžbu po mieri, vodcovia komunizmu sa tvária, že sú najhorlivejšími stúpencami a šíriteľmi všeobecného hnutia za svetový mier, ale súčasne štvú do občianskej a triednej vojny, kde sa prelievajú potoky krvi; a cítiac, že ich mier je na veľmi slabom základe, uchyľujú sa k neobmedzenému zbrojeniu. ... 58. Pracujte teda usilovne, ctihodní bratia, nech sa veriaci nedajú oklamať! Komunizmus je svojou vnútornou podstatou zvrátený, a nemožno pripustiť, aby niekto, komu záleží na záchrane kresťanskej a svetskej kultúry, ho akýmkoľvek spôsobom napomáhal. A keby niektorí poblúdenci pracovali na víťazstve komunizmu vo svojom štáte, padnú medzi prvými za obeť svojmu bludu...

61. Zvlášť kňazom pripomíname výzvu nášho predchodcu Leva XIII., aby išli k robotníkom, výzvu, ktorú si my osvojujeme s dodatkom: Choďte najmä k chudobným robotníkom a vôbec k bedárom, ako to prikazuje Ježišovo učenie a jeho Cirkev. Chudobní sú skutočne vydaní najnebezpečnejším úkladom agitátorov, ktorí zneužívajú ich biedu, aby v nich zapálili závisť voči bohatým, aby ich vyprovokovali vziať si násilne to, čo, ako sa im zdá, im osud nespravodlivo odopiera. Ak nejde kňaz medzi robotníkov a chudobných, aby ich uchránil od predsudkov a bludných teórií alebo ich z týchto klamov vyviedol, ľahko sa stanú korisťou hlásateľov komunizmu. ...

----------------------------------------------------------------------------

Slovenskí katolíci sú známi tým, že ak sa nahnevajú, ani Boha nepustia do „svojho" kostola. Tak prečo by mali uznávať nejakého pápeža? Najmä, keď nie je ani marxista, ani Slovák.
Bohu a všetkým pápežom natruc budú slovenskí katolíci voliť znovu a znovu socialistov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?