Čo je to šťastie?

Autor: Slavomír Flimmel | 19.8.2014 o 15:39 | (upravené 19.8.2014 o 15:53) Karma článku: 6,56 | Prečítané:  1921x

Pred rokom som dosiahol päťdesiatku. Najzákladnejší pocit, ktorý som vtedy mal, bol pocit prázdna – takmer úplnej absencie túžob a životných cieľov. Všetko, po čom som túžil, som dosiahol a márne som hľadel okolo seba, načo sa tešiť.

Život je sviňa – po 26 rokoch som zrazu prišiel o prácu gymnaziálneho učiteľa matematiky, ktorú som mal rád. Niekoľko týždňov to vyzeralo, že učiť už možno nikdy nebudem. Oslovil som 30 škôl, ale nikde nemali voľné miesto. Keď som nakoniec získal prácu na základnej škole v susednom meste, bol som veľmi šťastný.

Uvedomil som si, že človek, ktorý má všetko, nie je šťastný. Ak však človek veľa stratí, je šťastný aj z mála.

Dlho som rozmýšľal nad podstatou ľudského šťastia, prečítal som stovky strán múdrostí o šťastí a chystal sa napísať blog o šťastí. Lenže materiál sa mi stále viac a viac hromadí a prázdniny sa pomaly končia. Dnes som náhodou našiel svoj niekdajší facebookový rozhovor s 18-ročným synom na túto tému. Zverejňujem ho ako úvod do systematickej úvahy o šťastí:

Syn otcovi (29.10.2009):

Ahoj, včera sme mali sviatok, tak som mal veľa času na premýšľanie. Rozmýšľal som nad smerom svojho života, tzn. kam sa môj život uberá a zmyslom života. No a to ma vôbec nepotešilo, lebo som zistil, že vôbec nemám nejaký ZMYSEL ŽIVOTA. Mam pocit, akoby som bol nikto čo nikdy v živote nič nedokáže a jedine čo budem cely život robiť je, že budem jesť, spať a robiť ostatne primárne potreby. To ma dosť mrzí. Nebudem písať knihy, nič nevynájdem, nebudem dôležitou súčasťou spoločnosti, nebudem vôbec prínosom spoločnosti. A to je to. Najkrajším zmyslom života je - podľa mňa - byť prínosom pre spoločnosť a mať z toho radosť. A to sa obavám, že nebudem.  Ja som ti dosť podobný, tak som sa chcel spýtať, čí si nikdy netrpel pocitom, že si nikto, alebo že si zbytočný.

Ďalšia vec je ten smer. Ja vôbec nemám pocit, že sa môj život uberá nejakým smerom. Ja by som sa strašné rád venoval MATEMATIKE, len stále čakám, že v sebe objavím nejakú chuť alebo túžbu po vedení. Že sa budem úplne tešiť, keď sa budem mať alebo môcť naučiť niečo nové, budem to robiť vo svojom voľnom čase ako moje hobby a bude ma to napĺňať. No stále nič také nechodí. Čo mam robiť? U teba sa to kedy objavilo? Prežíval si niekedy niečo podobné?

Otec synovi (29.10.2009):

Pre drvivú väčšinu ľudí stačí, aby boli zdraví, sýti, mali kde bývať, mali prácu, rodinu a priateľov. Aj mne by stačilo, keby si to mal a bol tým šťastný. Nesmieš byť príliš neskromný. Zmysel živých organizmov je v reprodukcii - nielen v rozmnožovaní, ale aj v opakovaní a zachovaní toho, čo tvoji predkovia vytvorili.

Človek je často nespokojný a chce stále viac. Ale len niekoľko najlepších jedincov v histórii ľudstva posunulo vývoj o kúsok dopredu. Nemusíš byť nešťastný, ak ty medzi nich nebudeš patriť.

Mladí ľudia si dávajú vysoké ciele, a to je dobré. Ja v tvojom veku som si dal cieľ, že v prípade protikomunistickej revolúcie pôjdem do toho medzi prvými a pomôžem Československu oslobodiť sa od ruských okupantov a komunistov. Mal som šťastie, že sa mi podarilo, aby som bol pri tom. Ale ľudia v každých slobodných voľbách volili komunistov a dodnes majú radšej Rusov ako Američanov. Tým som stratil dovtedajší zmysel môjho života - politiku.

Tak som sa dal na staré kolená na matematiku, ale to je ešte horšie. V Púchove to nikoho z mojich priateľov nezaujíma. Každý deň musím nútiť 150 žiakov do niečoho, čo vôbec nechcú. Vedec zo mňa nikdy nebude. Aký mám mať zmysel života 16 rokov pred dôchodkom? Ísť žiť kdesi na dedinu, ako chce mama? Alebo chodiť na ryby a čítať si knižky len tak pre seba? Asi hlavné šťastie, čo ma čaká, sú vnúčatá. Samozrejme, bol by som veľmi šťastný, keby moje deti posunuli civilizačné hranice našej rodiny o trošku ďalej. Máte na to všetky predpoklady.

Opakujem ešte raz: nie si mrzák, nemáš žiadnu chorobu, nie si hlupák, nie si bez rodiny a bez priateľov. Už len tým patríš medzi vyvolených šťastlivcov ľudstva. Navyše si mladý - a máš na rozdiel od nás starých slobodu si vybrať, čo chceš od života. My už nemáme veľa na výber.

Napadli mi ešte naši predkovia - aké problémy mali v tvojom veku? Musíš byť vďačný, že nie si nútený ísť zabíjať do nezmyselných vojen, ako tvoji prapradedovia - strávili tam aj 4 roky mladosti a mnohí ich kamaráti zahynuli alebo boli zmrzačení. Musíš byť šťastný, že nemusíš ísť na 2 roky (resp. 1,5 roka) vojenčiny, ako tvoj dedo a otec. Musíš byť šťastný, že nemusíš študovať komunistické pavedy a nie si ponižovaný rôznymi povinnými komunistickými schôdzami, manifestáciami, brigádami a pod.

Som rád, že si konečne kladieš otázky ako muž, ktorý chce niečo viac ako väčšina ľudí. Nie viac mať, ale niečo urobiť. Nie pre slávu a peniaze, ale pre radosť z niečoho dobrého a výnimočného.

O matematike ako profesii tiež pochybujem. Keď budeš vedec, budeš osamelý - nikto ti nebude rozumieť. Keď budeš učiteľ, budeš neobľúbený. Keď pôjdeš do finančníctva, asi budeš len sofistikovane okrádať ľudí o peniaze.

Ja som mal cieľ jasný: byť pripravený na protikomunistickú revolúciu a vedieť vymyslieť a zorganizovať lepší systém ako socializmus. To bola veľká motivácia do štúdia. Je pre teba naozaj malý cieľ: absolvovať dobrú VŠ, nájsť si dobré zamestnanie, mať dobrú manželku, 2-3 deti, zopár kamarátov na volejbal a pod.?

Myslím, že aj ľudstvu by nezaškodilo trochu pozastaviť vývoj a tešiť sa len z toho, čo máme.

Človek je šťastný, keď dosahuje to, po čom túži (alebo tesne pred tým, ako to dosiahne - ako v sexe). Ale musí mať po čom túžiť. Teda nemôže mať všetko. Niekedy nešťastie pramení aj z toho, že si príliš spokojný a chýba ti túženie. Teraz viem, že ti chýba tvoja priateľka.

Vždy, keď ťa napadne otázka, prečo žiť, skús 1-2 dni hladovať. Uvidíš, aký je svet krásny, keď sa zasa môžeš najesť. Tak je to so všetkým. Alebo niekedy naopak - dlhé roky niečo chceš, a keď to dosiahneš, zrazu zistíš, že to za to nestálo.

Napriek tomu sa treba stále na niečo tešiť. A kto sa môže viacej tešiť na budúcnosť, ako takí mladí ľudia, ako ty.

Syn otcovi (9.4.2010):

Vieš, ako si mi hovoril, že človek, čo má všetko, tak môže byť ťažko šťastný...že sa nemá na čo tešiť a tak...znie to rozumne...no mne znie rozumne aj, že najšťastnejší je ten, čo má najmenej žiadostí...a to si trošku protirečí, nemyslíš? Čo z toho je skôr pravda podľa teba?

Otec synovi (10.4.2010):

1. človek, čo má všetko a nemá po čom túžiť, nie je šťastný
2. najšťastnejší je ten, čo má najmenej žiadostí

Obidve vety sú pravdivé. Záleží na tom, o aké žiadosti ide.

Niektoré sa nedajú splniť – napr. aby sme nikdy neumreli, boli večne mladí a zdraví.

Niektoré sa nedajú potlačiť vôľou – napr. hlad vydržíš prekonávať len niekoľko týždňov, smäd niekoľko dní a dýchanie len niekoľko minút.

Niektoré žiadosti sú zlé, ale dajú sa dobrou vôľou potlačiť – napr. túžba po cudzích ženách, po majetku druhých ľudí a pod. Ide to ťažko, ale práve to je podstatou ľudskej morálky.

Pravdepodobne len málo ľudí má najsilnejšiu túžbu pomáhať druhým, rozdávať všetok svoj majetok ...

Veľa ľudí naopak túži mať stále viac a viac majetku, a to často na úkor iných. Nechcú si uvedomiť, že majetok nie je najdôležitejší, že ho nikdy nemôžu mať toľko, aby nemohli mať viac, že si ho do hrobu nezoberú.

Modlitba Sv. Františka z Assisi (1181-1226):

Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem.
Bože, daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem.
Bože, daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého.

Jedno mi v tejto modlitbe chýba – požiadavka, aby veci, ktoré rozum rozozná ako zmeniteľné, boli aj správne. Ja by som to napísal inak:

Prajem si, aby som mal múdrosť, tj. schopnosť rozlíšiť, čo je správne a čo nie.
Prajem si, aby som mal silu konať podľa tejto múdrosti.
Prajem si, aby som sa vedel zmieriť s tým, čo nemôžem zmeniť.
Prajem to nielen sebe, ale všetkým ľuďom.

Dôležité je tiež, čo myslíme pod pojmom šťastie. Často sa pod tým myslí rozkoš, slasť, blaho – z jedla, pitia, sexu. Mnohí ľudia pociťujú príjemný pocit, keď riskujú svoj život, podarí sa im krádež, ulovia zviera alebo dokonca zabijú človeka. Asi to všetko súvisí s drogami vyrábanými našim telom a s prírodnými zákonmi o boji a prežití silnejšieho. Ľudia odjakživa hľadali postupy, ako vyrobiť tieto látky (alkohol, drogy), ktoré si môžeme vziať, kedykoľvek chceme byť šťastní.

Nedávno som rozmýšľal o tom, prečo najdôležitejšie potreby človeka – dýchanie, pitie, jedenie nie sú spojené s takými slastnými pocitmi, ako potreba sexu. Keby to tak nebolo, zvieratá by sa asi prestali rozmnožovať.

Zaujímavé je tiež, že asi len primáti sexujú, aj keď nechcú potomkov – ľudia tak robia dokonca v drvivej väčšine. Ja som ani raz nemal sex spojený s túžbou po dieťati. Považujem to za jednu z mojich najväčších premrhaných šancí zažiť niečo úžasné v mojom živote. Pravdepodobne nemôže byť väčší zážitok šťastia, ako milovať sa so ženou s cieľom splodiť dieťa. Keďže mám tri deti, som na tom však určite lepšie, ako mnohí manželia, ktorí sa milujú tisíckrát s týmto cieľom a nedarí sa im mať dieťa. Takže je to relatívne.

Keď človek urobí dobrý skutok, nemusí to byť príjemné. Môže to byť aj fyzicky veľmi nepríjemné – napr. keď daruje obličku, alebo obetuje svoj život pre svojho blízkeho.

Radšej ako slovo šťastie mám slovo spokojnosť. Vždy som si myslel, že väčšie šťastie-slasť by som našiel u cudzích žien, ako u svojej manželky. Odhadujem to podľa žiadosti, ktorú som takmer celý život pociťoval. Človek túži po tom, čo nemá. Napriek tomu verím, že najväčšiu spokojnosť človek nájde, keď vydrží pri jednej žene celý život.

Veľa ľudí si myslí, že najväčšia radosť je nič nerobiť a len si užívať jedlo, pitie, sex. Ja verím, že najväčšiu spokojnosť človek cíti po dobre vykonanej práci pre druhých ľudí. Mnohí sa tešia na dôchodok, keď nebudú musieť nič robiť. Na dôchodku pochopia, že najhorší pocit má človek, keď je nepotrebný, alebo dokonca na obtiaž druhým ľuďom.

Platnosť tvojich dvoch múdrostí ešte vysvetlím na príklade sexuálnej túžby, ktorá je asi najsilnejšia ľudská túžba. U niektorých ľudí je až taká silná, že ich ženie k znásilneniu alebo dokonca k vražde. Ľudia sexujú aj napriek hrozbe smrteľných nákazlivých chorôb. Radšej zabíjajú milióny nenarodených detí, len aby si mohli užívať. Človek s takou silnou túžbou asi nie je šťastný. Ani ja som nebol od svojich 14 rokov až donedávna šťastný, keď som ju každodenne pociťoval a bol som jej otrokom. Teraz na staré kolená, keď moja túžba slabne, pociťujem z toho spokojnosť až šťastie. Cítim sa slobodnejší.

Zaujímavé je tiež francúzske príslovie o mužoch, ktorí sú po sexe smutní. Aj keď tisíci raz zažijem orgazmus, vždy ma prekvapí ten smutný pocit - tak po tomto som sa tak pachtil? Podobne je to so všetkými našimi žiadosťami a túžbami. Často sme prekvapení a sklamaní, keď dosiahneme to, po čom sme veľmi a dlho túžili.

Parafrázujem Herakleita z Efezu: Najhoršie by sa stalo ľuďom, keby sa vyplnili ich túžby. Nielen preto, že by stratili chuť žiť, ale hlavne preto, že ľudské túžby sú často zlé - sebecké a zvieracie.

Niekedy ti rozoberiem dve základné múdrosti o tom, ako žiť – Mojžišov príkaz „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ a Kantov kategorický imperatív.

(Pokračovanie nabudúce...)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?